Buddha/Budha Budhizmus

Narodil sa v Kapilavaste, hlavnom meste krajiny ležiacej na úpätí Himalájí, pravdepodobne v rokoch 536 až 483 pred n. l., ako syn kráľa Šuddhádhana Gautama z rodu Šákjov. Dostal meno Siddhárta, čo znamená „Ten, ktorý dosiahol cieľ“. Neskôr sa mu dostalo mnoho ďalších čestných mien. Po dosiahnutí osvietenia sa sám začal nazývať Budha, v preklade „Prebudený“. Následne učil 45 rokov až do svojej smrti.

Slovenské jazykovedné pramene ho uvádzajú ako Budha, zatiaľ čo medzinárodné pramene používajú pravopis Buddha. V sanskrite slovo बुध - budha znamená inteligentný, múdry, v prenesenom význame označuje planétu Merkúr ale aj samotného Buddhu. Slovo बुद्ध - buddha znamená prebudený, pri vedomí, osvietený, a z neho je odvodené vlastné meno Buddha.

Otec ho ochraňoval pred strasťami života. Bol vychovaný v krásnych palácoch, mal vzdelanie a oženil sa z princeznou, ktorá mu porodila syna. Ale mal zmiešané pocity, lebo vyšiel von a videl chudobu a utrpenie. Stretol mrzáka, telo nesené na hranicu, ale stretol aj nábožného túlavého žobráka, oblečeného v jednoduchom žltom habite, ale tento muž bol šťastný a spokojný.
Siddhárha sa rozhodol opustiť ženu a malého chlapca a žiť jednoducho. Šesť rokov sa so svojimi piatimi priateľmi usiloval oslobodiť od útrap života. No nedarilo sa, raz vraj zaspal pri meditácii a to ho tak nahnevalo že si odrezal viečka. Po dlhom čase z neho zostala iba kosť a koža. Rozhodol opustiť priateľov. Odišiel meditovať pod strom Bó k rieke Gája. Tam dosiahol osvietenie, zistil že základom ľudského nešťastia je utrpenie a jeho príčina je túžba. Poznal tiež že túžbu možno ovládnuť, keď si človek vyberie strednú cestu medzi dvoma extrémami – medzi zmyselnosťou a odriekaním. Hoci Siddhárha dosiahol Nirvánu a stal sa Budhom ( osvieteným ) vzdal sa jej, aby začal svoje poznanie kázať ďalej, jeho prvými žiakmi boli jeho bývalí spoločníci. Už viac necítil utrpenie či strach zo smrti.

Budhizmus zakladá na štyroch vznešených pravdách a na vznešenej osemdielnej ceste.
Štyri vznešené pravdy sú:
1. Pravda o utrpení. Každú smrteľnú existenciu sprevádza utrpenie.
2. Pravda o pôvode utrpenia. Utrpenie spôsobuje žiadostivosť alebo túžba.
3. Pravda o odstránení túžby. Odstrániť túžbu znamená skončiť utrpenie.
4. Pravda o ceste, ktorá vedie k odstráneniu túžby. Túžbu možno odstrániť vykročením na Vznešenú osemdielnu cestu, ktorou sa po prvý raz vydal Budha.

Vznešená osemdielna cesta sa skladá z troch častí, mravnosť, meditácia, múdrosť.

Múdrosť: osvojenie si štyroch právd a rozhodnutie riadiť sa nimi.
1. Správny názor.
2. Správne rozhodnutie.

Mravnosť: vyjadrená v piatich pravidlách.
3. Správna reč.
4. Správne skutky.
5. Správny spôsob života.

Meditácie: oslobodenie a ovládnutie mysle a potlačenie zmyslových zážitkov.
6. Správne úsilie.
7. Správna koncentrácia.
8. Správna meditácia a extáza.

Mnísi i laický veriaci sa snažia vyhnúť sa piatim veciam:
1. Spôsobiť bolesť živým tvorom.
2. Vziať si to, čo nedostanú.
3. Sexuálnej nemorálnosti.
4. Klamstvu.
5. Užívaniu drog a alkoholu, preto, že zastierajú myseľ.

Budhizmus sa delí na dva smery.
V prvom (Hínajána) sa tvrdí že Nirvánu môžu dosiahnuť iba praví veriaci, čiže mnísi.
V druhom (Mahájána) sa tvrdí že ju môžu dosiahnuť všetci. Hínajána prevažuje na Srí Lanke, v Barme, Thajsku, Laose a Kambodži.
Mahájána v Nepáli, Tibete, Vietname, Číne, Kórei a Japonsku.
Kniha podobná zákonu sa volá Dharma a všetci mnísi ju musia dodržiavať. Mnísi sú ti povestní ľudkovia v žltých alebo oranžových habitoch, ktorí si nesmú nechať narásť vlasy ani bradu či fúzy. Budhistický mnísi na rozdiel napr. od kresťanských sa musia vzdať všetkého hmotného majetku, okrem lakovanej misky na žobranie. Oni sa totiž živia iba žobraním. Ľudia ich ochotne kŕmia. Mních môže kedykoľvek odísť a stať sa opäť obyčajným človekom.

zdroj: Wikipedia a referáty